Kam putujú dopité fľaše?

Autor: Michal Muránsky | 25.9.2012 o 9:00 | (upravené 25.9.2012 o 12:05) Karma článku: 13,98 | Prečítané:  2054x

Možno aj vy ste sa už zamýšľali nad touto otázkou. Ja si ju kladiem pravidelne, keď nejakú práve vyhadzujem a tak by som chcel v tomto článku priblížiť dva možné príbehy jednej dopitej fľašky.

Predovšetkým ma zaujímalo čo sa stane, ak zahodím plastovú fľašu do separovaného kontajnera na plasty a čo ak len tak „do koša", teda do zmiešaného komunálneho odpadu. V zásade jednoduché rozhodnutie, ktoré denne riešime všetci aj niekoľkokrát. Ale s akým výsledkom? K uspokojivému záveru ma priviedla až osobná skúsenosť - prehliadka bratislavského závodu OLO.

Plastová fľaša, ktorá skončí v konajneri spolu s ostatným komunálnym odpadom, zapadne v jednej kope odpadu, ktorý putuje priamo do pece. Spaľuje sa pri teplote cca 700°C a nie je z neho skoro žiaden další úžitok. Naopak, za ostatné desaťročia podstatne vzrástlo množstvo plastového odpadu, ktorý má pri spaľovaní v spaľovni za následok zvýšenie celkovej teploty v spaľovacej peci. Tento fakt spôsobuje väčšie a rýchlejšie opotrebovanie spaľovacích zariadení a vyžaduje dodatočné investície do údržby spaľovne. Je celkom zrejmé, že ide o nemalé finančné prostriedky.

Optimistickejšiu náladu vyvoláva príbeh plastovej fľaše, ktorá skončí v žltom kontajneri na plasty. Špeciálne auto, ktoré zbiera iba plastový odpad, ju dovezie do recyklačného strediska druhotných surovín. Tu sa fľaša postupným triedením dostane až na kopu, do ktorej patrí - tj zelený plast zvlášť, biely plast zvlášť, modrý plast zvlášť atď. Podobne je to aj s tetrapakmi a plechovkami, ktoré mimochodom patria do spoločného kontajnera s plastami a taktiež sa ďalej separujú a spracovávajú na nové obaly.

Roztriedený odpad sa stláča a balí do konzistentných kociek o hmotnosti cca 300kg. Následne sa posiela na dalšie spracovanie. Tona takto spracovaného plastu môže mať trhovú hodnotu až do 500 EUR. Tu už funguje komerčný princíp - odberatelia druhotných surovín nakupujú takto vytriedený odpad na základe odberateľských kontraktov a ďalej ho spracúvajú na svoje účely. Napríklad plastový odpad má v súčasnosti ďalšie využitie ako palivo, ako prídavná surovina na výrobu ďalšieho plastu a i. Takto vyseparovaný odpad má pritom oveľa vyššiu energetickú kapacitu ako komunálna zmes odpadu a jeho ďalšie využitie je podstatne ekologickejšie.

Podobne je to aj s ostatnými materiálmi ako sklo, papier či plechovky. Po roztriedení sa ďalej spracovávajú v špecializovaných firmách a materiál sa recykluje na ďalšie použitie - či už sú nim nové obaly alebo surovina pre výrobu.

Existujúci systém teda reálne zabezpečuje ďalšie využitie obalov a materiálov, ktoré sú recyklovateľné. Jeho efektivita je otázkou najmä prvotného triedenia odpadu, ktoré prebieha u nás v domácnosti, v práci, v škole, v reštaurácii a pod. Naše rozhodnutie separovať alebo neseparovať odpad je tak v konečnom dôsledku kľúčovým momentom, ktorý ovplyvňuje proces jeho spracovania. Je teda na nás, či vynaložíme úsilie na triedenie odpadu a tak pomôžeme znižovať náš dopad na životné prostredie.

Pár praktických rád ako to robiť ešte efektívnejšie:

  • nezatvárajte vrecia/sáčky, v ktorých separovaný odpad vyhadzujete (triediči ich musia na pohyblivom páse otvárať aby sa dostali k ich obsahu)
  • nevyhadzujte štuple od plastových fliaš zvlášť (sú malé a často sa stratia v kope odpadu), radšej prázdnu fľašu zbavte vzduchu, zaštupľujte a vyhoďte v celku
  • ak si nie ste istí, kam vyhodiť špecifický druh odpadu (napr. biologický odpad), vyhoďte ho radšej do komunálneho odpadu (dobrý úmysel môže niekedy spôsobiť viac škody ako užitku)
  • polystyrén je síce plast, ale nepatrí do separovaného zberu
  • ak máte na výber z viacerých typov obalu výrobku a chcete čo najúspornejšie riešenie, postupujte podľa pravidla sklo-papier-plast (sklo sa dá recyklovat prakticky donekonečna, papier 5-6krát na rôzne účely, plast sa recykluje na další plast len primiešaním do nového plastu)

Aj pri téme spracovania odpadu verím v silu jednotlivca meniť veci k lepšiemu a želám sebe aj vám, aby sme vždy mali na výber ako pri kúpe výrobkov tak aj pri ich separovaní. Za zaujímavú prehliadku a užitočné informácie pre tento článok ďakujem pánovi Kravjanskému z recyklačného strediska OLO. Mimochodom, majú nedostatok ľudí a neplatia zle.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Spolupracuje aj s firmou Apple. Peniaze na výskum ale nedostal

Spoločnosť Highchem s pätnástimi zamestnancami a vyše miliónovými tržbami nemá podľa hodnotenia dostatočné odborné kapacity.

DOMOV

Koho odfotili s Kollárom či Lipšicom? Politici a mafiáni na fotkách

Z väzby prepustili Ľubomíra Kudličku.


Už ste čítali?